Zalavár (Mosapurc)
- centrum Pribinovho a Koceľovho kniežatstva v Panónii v 9. stor.,
nazývané v písomných prameňoch Mosapurc.
Založil ho Pribina. Jeho polohu objavil J. Kollár 1841, hl. výskumy
robil 1946 - 1948 A. Radnóti, 1951 - 1954 G. Fehér a Á. Sosová, kt.
výsledky súhrne publikovala a pokračovala vo výskume 1961 - 1967. Hradisko
sa rozkladalo na ostrovoch Vársziget a Récéskút v močaristom povodí Zaly,
dnes asi 9 km juhozáp. od Balatonu.
Na Várszigete sa zistili zvyšky opevnenia z dreva a hliny, brány so
sedlovou baštou, polozemnice, stopy povrchových drevených príbytkov a
pohrebisko kresťanského charakteru s milodarmi veľkomorav. typu. Bol to
len okraj rozsiahleho cintorína (405 hrobov), v strede kt. stál asi
Pribinov kostol Panny Márie, spomínaný v písomných prameňoch a zničený
pieskovňou.
V polohe Récéskút objavili 1946 základy trojloďovej baziliky s
trojkonchálnym kňazišťom, prekrývajúce st. drevený kostol. V pôdoryse
vidno vzťahy k Istrii a Dalmácii.
Totožnosť baziliky bola predmetom diskusií; pôv. datovanie do 9. stor. (A.
Radnóti) sa neskôr posúvalo do 11. stor. (Á. Sósová). Pôv. datovanie je
azda pravdepodobnejšie. St. drevený kostol mal 2 fázy, z kt. st., z
prelomu 8. - 9. stor., sa spája so záp. misiami, ml. z dreva a hliny sa
stotožňuje s Pribinovým kostolom Jána Krstiteľa, známym z historických
prameňov. Patrilo k nej pohrebisko rovnakého typu ako na Várszigete.
Mosapurc si zachoval svoj význam až do konca 9. stor., keď sa v
karpatskej kotline objavili Maďari. Výskumom sa zistilo, že osídľovanie
Mosapurcu pokračovalo i za maď. nadvlády, len v chudobnejších pomeroch, a
že obyvateľstvo zostalo až do 11. stor. slovan.
Po založení uhor. štátu vznikol na Várszigete zač. 11. stor. opevnený
kláštor. Pri výskume sa odkryli zvyšky kláštora i základy cintorínskej
kaplnky, kt. jednoduchý obdĺžníkový pôdorys s polkruhovitou apsidou
nadväzuje na podunajské a veľkomorav. tradície. V osade Z. objavili aj
sídlisko a pohrebisko z 10. - 11. stor.