Zalavár - centrum Pribinovho a Koceľovho kniežatstva v Panónii |
HTML5, css3
- centrum Pribinovho a Koceľovho kniežatstva v Panónii v 9. stor., nazývané v písomných prameňoch Mosapurc. Založil ho Pribina. Jeho polohu objavil J. Kollár 1841, hl. výskumy robil 1946 - 1948 A. Radnóti, 1951 - 1954 G. Fehér a Á. Sosová, kt. výsledky súhrne publikovala a pokračovala vo výskume 1961 - 1967. Hradisko sa rozkladalo na ostrovoch Vársziget a Récéskút v močaristom povodí Zaly, dnes asi 9 km juhozáp. od Balatonu. Na Várszigete sa zistili zvyšky opevnenia z dreva a hliny, brány so sedlovou baštou, polozemnice, stopy povrchových drevených príbytkov a pohrebisko kresťanského charakteru s milodarmi veľkomorav. typu. Bol to len okraj rozsiahleho cintorína (405 hrobov), v strede kt. stál asi Pribinov kostol Panny Márie, spomínaný v písomných prameňoch a zničený pieskovňou. V polohe Récéskút objavili 1946 základy trojloďovej baziliky s trojkonchálnym kňazišťom, prekrývajúce st. drevený kostol. V pôdoryse vidno vzťahy k Istrii a Dalmácii. Totožnosť baziliky bola predmetom diskusií; pôv. datovanie do 9. stor. (A. Radnóti) sa neskôr posúvalo do 11. stor. (Á. Sósová). Pôv. datovanie je azda pravdepodobnejšie. St. drevený kostol mal 2 fázy, z kt. st., z prelomu 8. - 9. stor., sa spája so záp. misiami, ml. z dreva a hliny sa stotožňuje s Pribinovým kostolom Jána Krstiteľa, známym z historických prameňov. Patrilo k nej pohrebisko rovnakého typu ako na Várszigete. Mosapurc si zachoval svoj význam až do konca 9. stor., keď sa v karpatskej kotline objavili Maďari. Výskumom sa zistilo, že osídľovanie Mosapurcu pokračovalo i za maď. nadvlády, len v chudobnejších pomeroch, a že obyvateľstvo zostalo až do 11. stor. slovan. Po založení uhor. štátu vznikol na Várszigete zač. 11. stor. opevnený kláštor. Pri výskume sa odkryli zvyšky kláštora i základy cintorínskej kaplnky, kt. jednoduchý obdĺžníkový pôdorys s polkruhovitou apsidou nadväzuje na podunajské a veľkomorav. tradície. V osade Z. objavili aj sídlisko a pohrebisko z 10. - 11. stor.
