Samová ráša

- politický útvar podunajských Slovanov, pomenovaný podľa franského kupca 
z provincie Sens (Samon - meno kelt. pôvodu), kt. sa podľa tradície 
pokladá sa prvého "kráľa" Slovanov.
   Samo s kupeckou karavánou v 40. roku panovania franského panovníka 
Chlotara prišiel medzi Slovanov v čase, keď viedli vojnu s Avarmi, kt. ich 
utláčali. Povstanie Slovanov sa zrejme začalo po neúspešnej výprave Avarov 
do Konštantínopola 620. V priebehu vojny Samo preukázal bojujúcim Slovanom 
také veľké služby, že si ho sami vybrali za kráľa. Pomoc pravdepodobne 
spočívala v zabezpečovaní zbraní a priazne panovníka.
   Po víťaznej vojne prichádzali na územie oslobodené od avarskej nadvlády 
ďalší franskí kupci a aj sám panovník Dagobert si robil nároky na 
zvrchovanosť nad touto krajinou. To sa stalo predmetom konfliktu, kt. 
Dagobert riešil vojensky. Roku 631 - 632 zorganizoval veľkú výpravu proti 
Samovej ríši. Z jednej strany do krajiny postupovali vojská Frankov, 
Švábov a Bavorov, z druhej vojenské oddiely Longobardov. Hl. bitka sa 
odohrala pri meste Vogastisburg, kde Dagobertove vojská utrpeli porážku. 
Slovania, povzbudení víťazstvom, uskutočňovali nájazdy do Durínska, kde si 
podmanili kniežatstvo Srbov, kt. vládol 35 rokov (do 658), viedol úspešné 
vojny s Avarmi. Samová ríša vnikla v slovan. krajinách, kt. boli pod 
avarsko-flanským vplyvom. Mesto Vogastisburg (identifikované ako Úhošť, 
okres Chomutov, menej pravdepodobne ako osada Wugastesrode pri 
Staffelsteine na hornom Mohane) ležalo na pohraničí ríše.
   Z toho možno usúdiť, že S. r. sa rozkladala na území Čiech, Moravy a 
Slovenska. Najmä pohraničné panónsko-morav. priestory predstavovali 
hospodársky najvyspelejšie časti tohto územia, kde aj archeol. nálezy 
vykazyjú v 7. - 9. stor. kontinuitu osídlenia, kultúry i avarsko-slovan. 
symbiózu. V tomto priestore sa hľadá i centrum S. R. (Mikulčice, Viedeň, 
Bratislava). Priamu politickú i inštitucionálnu nadväznosť S. R. a 
veľkomorav. štátu z 9. stor. nemožno doložiť, je tu však nepochybná 
sídlisková a kultúrna kontinuita, z kt. vyrastali hospodárske a sociálne 
podmienky veľkomorav. štátu. S. r. nebola štátom; predstavovala typ 
vojenskej demokracie, kde sa ešte plne neutvorila triedna spoločnosť.
   Hl. prameňom na štúdium dejín S. r. je kronika Fredegara(franský 
kronikár v 7. stor., domnelý autor kroniky Historia Francorum s cennými 
údajmi o Samovej ríši). Ďalším prameňom je spis Conversio Bagoariorum et 
Carantanorum.