Kto bol Pribina? |
Pribina (okolo 800 - 860/61)
- knieža zjednotených slovan. kmeňov na juhozáp. Slovensku s centrom v Nitre. Meno P. zapisovali v prameňoch pisári z Nemecka i Itálie rôzne. Označovalo azda pribúdanie majetku, moci, územia, a teda typickým menom pre náčelníka. P. udržiaval čulé styky s Bavorskom, čo bolo prejavom uznávania zvrchovanosti Franskej ríše. P., sám pohan, dal postaviť na svojom majetku v Nitre kostol, kt. vysvätil salzburský arcibiskup Adarlam pravdepodobne 828. Zdá sa, že k nemu patria základy objavené na Martinskom vŕšku. Okolo 833 vyhnal P. z Nitry morav. knieža Mojmír. Tým sa dokončil zjednocovací proces slovan. kmeňov okolo morav. centra. Po vyhnaní z Nitry P. so synom Koceľom i s družinou odišiel na dvor Ratboda, správcu vých. marky, kt. ho predstavil kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Kráľ nechal P. pokrstiť (v Transmauerne) a pridelil ho ako pomocníka Ratbodovi. Po čase sa P. s Ratbodom znepriatelili, ušiel k Bulharom a odtiaľ k chorv. kniežaťu Ratimírovi. Okolo 836 franské vojská vytiahli do boja proti Ratimírovi a vyhnali ho. P. so svojimi ľuďmi a Koceľom prešiel rieku Sávu a korutánsky gróf Slacho ho zmieril s Ratbodom. Odvtedy sa jeho majetková i spoločenská situácia zlepšila. Získal priazeň vplyvných ľudí na dvore kráľa Ľudovíta Nemca a 840 dostal od neho ako léno rozsiahle územie pri Balatone, pri povodí rieky Zala. P. vyvíjal intenzívnu činnosť pri christianizácii krajiny, pričom dodržiaval cirkevné práva salzbuského arcibiskupa. Už 850 vystaval na svojom hrade kostol, kt. vysvätil salzburský arcibiskup Liutpram. P. dal postaviť ďalších 15 kostolov, medzi nimi jeden mimoriadne krásny, na stavbu kt. prišli stavitelia, maliari, kolári a tesári až zo Salzburgu. Kostol postavil na sídelnom hrade, neskôr nazvanom Mosapurc (dnes Zalavár). P. zahynul 860 al 861 v konflikte medzi veľkomorav. panovníkom Rastislavom a Ľudovítom Nemcom, na kt. strane stál. Krajinu a vládu nad ňou prevzal jeho syn Koceľ.
