Kto bol Koceľ?

Koceľ (pred 863 - 874)

  -slov. knieža v Dolnej Panónii, syn Pribinu. Narodil sa v Nitre, 
vychovávali ho v kniežacom prostredí pod nem. dvorským vplyvom (odtiaľ 
jeho nem. meno Chozil, Chezil). Po vyhnaní Pribinu z Nitry žil vo 
Východofranskej ríši, v Bulharsku a v Chorvátsku.
   R. 860 AL. 861, Keď Pribinu zabili Moravania, ujal sa vlády a stal sa 
verným vazalom franského kráľa. S pomocou salzburského arcibiskupa šíril v 
Panónii kresťanstvo, staval chrámy a usadzoval v nich nem. duchovenstvo; 
ešte 865 slávil u K. Vianoce salzburský biskup Liutpram a K. premenoval 
svoje sídlo - otcovský rodový hrad pri Balatone na Mosapurc (dnes Zalavár 
v Maďarsku).
   R. 866 sa na ceste do Ríma u K. zastavili Konštantín a Metod. Pod ich 
vplyvom sa začal učiť hlaholské písmo, pridelil bratom 50 žiakov, dal im 
oficiálny sprievod krajinou a usiloval sa Metóda získať od pápeža pre 
svoju krajinu. Okolo 869 K. stál pevne v protinem. opozícii po boku 
Moravanov, čím sa mu podarilo upevniť nezávislosť kniežatstva.
   Keď sa Metod po bratovej smrti (869) vrátil na Moravu, K. ho poslal 
späť do Ríma s delegáciou 20 veľmožov a žiadal o obnovenie sriemskej 
diecézy. To sa mu aj podarilo. Metoda vymenovali za pápežského legáta a 
arcibiskupa v obnovenej sriemsko-panónskej diecéze, spájajúcej cirkevne 
Veľkú Moravu s Panóniou. Tým sa K. podarilo utvoriť cirkevnú samostatnosť 
svojho kniežatstva.
   Onedlho, po K. smrti 874 strácajú sa v prameňoch výraznejšie stopy o 
jeho kniežatstve. K. zásluhy na utváraní slovan. literárneho a 
liturgického jazyka, slovan. kresťanstva a vzdelanosti pozdvihli už 
staroslovienske pramene, kt. ho postavili na čestné miesto vedľa 
Rastislava a Svätopluka.