txt files: Šikanovanie :ssjh Bardejov

1. Čo je šikanovanie?

Šikanovanie je systematické zneužívanie moci. Šikanovanie znamená zaobchádzať s druhými ľudmi hrubo a surovo. Hlavne so slabšími a zraniteľnejšími ľudmi, ktorí sa nedokážu, nevedia, nemôžu alebo nechcú adekvátne brániť. Zahŕňa v sebevyhrážanie, zastrašovanie, ovládanie, urážanie, sarkazmus, zosmiešňovanie, nadávanie a pod. Pri šikanovaní nemusí ísť nevyhnutne o použitie sily, fyzické násilie a bitie. Môže mať slovnú formu a môže ísť ocitové šikanovanie (vydieranie). V niektorých prípadoch to môže byť o dobre premyslené konanie. Šikanovanie môže zanechať na obeti vážne dlhodobé následky. Šikanovaním v škole môžme označiť akékoľvek psychické či fyzické násilie páchané jedným agresorom alebo skupinou agresorov, voči obeti, ktorá sa z akýchkoľvek príčin nevie brániť. Je to opakované ubližovanie druhým. Keď sa úmyselne ubližuje niekomu, kto sa nemôže alebo nevie ubrániť, keď niekto robí inému to, čo mu je nepríjemné, ponižuje ho a spôsobuje mu bolesť. Je to špecifický problém, ktorý sa odohráva po väčšinou v kolektíve rovesníkov ako sú škola, záujmové krúžky, tábory, výchovné zariadenia a pod. Medzi šikanovanie v škole patrí napríklad i to, keď je dieťa opakovane urážlivo prezývané, keď sa mu vysmievajú za oblečenie, rodinné zázemie, za dobré učenie, za slušnosť. Keď je dieťaťa nútené spolužiakom (-mi) do niečoho, čo nechce urobiť alebo mu to je nepríjemné, pod hrozbou výhražok. Keď je dieťaťu ubližované, je odstrkované, sú mu schovávané alebo dokonca brané osobné veci (peniaze, desiata a pod.a).

Obsah

2. Začiatky šikanovania

Šikana sa vyvíja postupne, neobjaví sa zo dňa na deň. Má svoje zákonitosti, ktoré sa prejavujú postupne, zosilňujú sa a v najhorších prípadoch môžu viesť k páchaniu trestných činov násilníka alebo k samovražde obeti. Šikanovanie sa začína postupne najprv posmievaním, braním desiaty, neskôr nadávkami a vylúčením z kolektívu. Deti sa odmietajú s obeťou šikany hrať a zapájať ho do svojich aktivít. Ak túto formu dieťa neprekoná, nik sa ho nezastane a samo sa ubrániť nevie alebo nedokáže, šikanovanie môže prerásť do vážnej formy, pričom sa môže objaviť už i fyzické násilie ako strkanie, sácanie, podkýnanie, ťahanie za vlasy, bitie a podobne. Ďalej rozhadzovanie a bratie osobných vecí dieťaťa. Neskôr sa v triede utvorí a vyčlení skupinka okolo agresora, ktorá sa k nemu pridá a už systematicky si vytvára a upevňuje svoju moc a postavenie vo svojom okolí. Postupne sa do šikanovania pridáva stále viac detí a dieťa, ktoré je šikanované je už absolútne vylúčené z kolektívu, je ignorované a šikanované i deťmi, ktoré sa predtým s ním hrávali. Po tejto fáze sa šikanovanie žiaľ stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v okolí obete. Sebaúcta je jedným z faktorov zdravej osobnosti. Dieťa, ktoré nie je šikanované ani sa nepodieľa na šikanovaní má oveľa vyšiu sebaúctu, ako dieťa, ktoré je obeťou zakéhoto konania alebo sa na ňom podieľa. Dieťa s vyššiou dávkou sebaúcty si vie vážiť seba i iných, má svoje hodnoty a priority a je tolerantné voči ostatným. Pokiaľ dieťa má nízsku sebaúctu, má väčšiu tendenciu stať sa buď obeťou šikany alebo agresorom, ktorý šikanuje druhých.

Obsah

3. Obeť šikanovania

Obeťou šikanovania sa môže stať každý. Najčastejšie sa však jeho terčom stáva dieťa, ktoré je v škole nové, neisté a vystrašené. Je citlivé, tiché, utiahnuté, nepriebojné, slabé alebo pomalé. Ďalej dieťa, ktoré je určitým spôsobom iné ako ostatné deti. Je menšie alebo má telesnú vadu, postih, poruchu reči alebo odlišné správanie, inú farbu pleti, je inej viery, pochádza so sociálne slabšej vrstvy a pod. Šikanované môže byť ale i dieťa, ktoré je výnimočné, šikovné, usilovné, svedomité, rado pomáha alebo vyniká v určitej činnosti či predmete. Väčšinou ide o dieťa, ktoré nechcene už svojím výzorom a správaním provokuje agresora k šikanovaniu. Zvyčajne má takéto dieťa nízke sebavedomie, ťažko sa presadzuje medzi vrstovníkmi, má sklon pociťovať určité zanedbanie bez dostatočného dôvodu, považuje sa za hlúpe a nezaujímavé. Jednou z príčin, prečo sa chlapec stane obeťou šikanovania môže byť i prílišná, nadmerná a neprimeraná starostlivosť so strany matky. U dievčat je to práve naopak, často trpia matkiným odmietaním a agresívnym riešením konfliktov. Pokiaľ je dieťaťu ubližované a ide o prvú fázu šikanovania, teda agresor skúša, kam až môže zájsť, nepomôže obeti plač ani agresívny protiútok. Najlepšie je prejaviť zmysel pre humor, brať posmievanie s nadhľadom a nie príliš vážne a osobne. Pre dieťa v školskom veku je to síce nesmierne ťažké, ale je to najlepšia obrana, ako sa šikanovaniu vyhnúť. Posmievanie tak prestane agresora alebo iné deti baviť, pretože nemá u obete žiadanú odozvu a reakciu, ktorá by ich povzbudzovala v ďalšom počínaní. Je vhodné takémuto dieťaťu pozdvihnúť sebavedomie a naučiť ho vážiť si seba samého a naučiť ho adekvátne sa brániť voči šikanovaniu.

Obsah

4. Agresor

Agresorom býva dieťa, ktoré chce byť dominantné, presadzovať sa, ktoré má tendenciu ovládať druhých. Môže to byť dieťa, ktoré je telesne veľmi zdatné a silné, dieťa s vysokou inteligenciou, ktorá mu pomáha vymýšľať rafinované formy násilia a agresie a zároveň mu vynahrádza nedostatok fyzickej sily, pokiaľ mu tá chýba. Môže to byť dieťa, ktoré je neprimerane vzťahovačné, urážlivé, ľahko vznetlivé a impulzívne, no sebaisté a ubližovanie druhým mu spôsobuje radosť. Často je však takéto správanie posilnené rodinnou výchovou, kde je o dieťa buď nedostatočný záujem alebo je citovo a fyzicky ponižované a týrané. Šikanovanie patrí medzi častú zábavu detí, ktoré si takýmto spôsobom krátia si čas. Zabávajú sa na reakcií trápeného dieťaťa. Pokiaľ sa dieťa začne brániť či plakať, povzbudí ich to a v šikanovaní pokračujú ďalej. Neuvedomujú si pritom, že šikanovanému dieťaťu môžu spôsobiť celoživotnú traumu. Deti, ktoré šikanujú ostatných vrstovníkom a spolužiakov už na základnej škole, pokračujú v tom často i v dospelosti. Nemusí to byť však pravidlom. Preto je nesmierne dôležité naučiť tieto deti neprehliadať pocity druhých ľudí, ale vcítiť sa do nich a naučiť ich prejaviť určitú dávku empatie s druhými. Ten, kto šikanuje, by sa mal naučiť, že nie je správne odsudzovať niekoho za to, že je iný, slabší, že je menej sympatický, má fyzický handicap alebo má iné záujmy. Mal by sa naučiť byť tolerantným voči druhým. Dieťa, ktoré má potrebu šikanovať ostatných, môže takéto správanie vidieť doma, môže byť príliš tvrdo vychovávané, nemať dostatok lásky a vrelosti od rodičov. Takéto dieťa môže tráviť veľa voľného času bez dozoru rodičov. Mnohokrát nie je správny ani postoj, ktorý dieťa má možnosť vidieť v televíznych programoch a filmoch. Je plný sarkazmu, vulgarizmov a násilia a byť láskavým a milým partnerom sa akosi ,,nenosí“. Mylným je názor, že častejšie šikanujú chlapci ako dievčatá. V rovnakej miere šikanujú chlapci aj dievčatá, rozdiel je len v postupe a spôsobe, ktorým šikanovanie vykonávajú. Dievčatá si ubližujú zvyčajne len navzájom a skrytou formou, to znamená, že skôr vylúčia obeť z kolektívu, nezapájajú ju do svojich aktivít, ignorujú ju a ohovárajú. Chlapci si vyberajú obete medzi oboma pohlaviami a používajú skôr fyzické násilie. Je logické, že ako dieťa rastie, získava i väčšiu fyzickú silu, ktorú môže použiť. Znamená to, že fyzické násilie má pri šikanovaní narastajúcu tendenciu.

Obsah

5. Svedok šikanovania

Často sa stáva, že šikanujúci núti svedkov mlčať o svojich skutkoch, nie je to však správne. Pokiaľ sa dieťa stane svedkom šikanovania kamaráta, spolužiaka alebo iného dieťaťa, nemalo by sa báť a malo by nájsť dôveryhodnú osobu, ktorej to povie. Dieťa si musí uvedomiť, že v tomto prípade nejde o žiadne žalovanie. Môže sa obrátiť na rodičov šikanovaného dieťaťa, výchovného poradcu v škole, učiteľa alebo i kamaráta, ktorému dôveruje. Aj keď dieťa, ktoré bolo svedkom šikanovania má strach, že sa samo stane terčom agresorov, nemalo by o tom mlčať. Mlčaním nepriamo takéto správanie podporuje a v konečnom dôsledku sa i samo môže stať obeťou, ktorá bude raz potrebovať pomoc druhého. Pokiaľ sa rozhodne šikanovanému dieťaťu pomôcť, môže s ním napríklad nadviazať kontakt, začať sa s ním kamarátiť, priviesť ho do svojej partie a pozdvihnúť tak jeho sebavedomie. Prípadne mu môže len povedať, že videlo, ako ho šikanovali, a že mu pomôže dosvedčiť tento fakt pred učiteľom. Musí však byť veľmi opatrné, pretože šikanované dieťa môže mať strach a nemusí chcieť o ničom hovoriť.

Obsah

6. Spôsoby šikanovania

- fyzické násilie (bitie, kopanie, strkanie, fackanie, ťahanie za vlasy, pichanie a strkanie rôznymi predmetmi, napríklad v škole kružidlom, perom, pravítkom a pod.), - slovné násilie (nadávanie, posmievanie, vysmievanie, urážanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie a pod.), - psychická manipulácia (plnenie nezmyselných prianí agresora, vydieranie agresorom, nosenie vecí, peňazí, desiat, písanie úloh a pod.), - poškodzovanie a kradnutie vecí (ničenie školských pomôcok a osobných vecí obete, počarbanie zošitov, trhanie knižiek, lámanie pravítok, špinenie a ničenie oblečenia a pod.).

Obsah

7. Prečo deti šikanujú

- rodinné problémy (rozvod, prírastok do rodiny, úmrtie v rodine), - pokus o odplatu (dieťa, ktoré bolo samo týrané), - príliš dominantný rodič, - túžba po moci, - snaha získať status, dominanciu alebo členstva v skupine, - nadmerné vyžadovanie a pútanie pozornosti, - potešenie z manipulovaní s ľudmi, - žiarlivosť, - agresivita, - krutosť, potešenie z utrpenia druhých, - hrubosť, - pocit menejcennosti, frustrácia, - zvedavosť, - nuda, - negatívny vplyv kamarátov či vrstovníkov, - televízia.

Obsah

8. Následky šikanovania

- zlé fyzické zdravie (pocit na vracanie, pomočovanie, nespavosť, bolesť hlavy a žalúdka, zníženie imunity, sklon k prežívaniu bolesti, časté modriny a škrabance), - strata chuti do jedla (anorexia, bulímia), - nesústredenosť v škole, znížený pracovný výkon, - záškoláctvo, vyhýbanie sa škole, strach zo školy, - zhoršenie prospechu, - strach z cesty do školy, - nepokoj, úzkosť, neuroticizmus, - bezbrannosť, bezmocnosť, - strach, - depresia, - osamelosť, uzavretosť, - strata priateľov, - vzťahovačnosť, - zhoršený spoločenský život, - negatívne sebahodnotenie, nízka sebaúcta, - odmietavý postoj k vyjadreniu vlastných pocitov, - psychiatrické ochorenia, - chýbajúci obranný postoj, - nezáujem o hru, - prejav nezúčastnenosti, - krik zo sna, - koktanie, - plač, nočný plač, - strácanie vecí, - sebadeštrukčné pokusy, pokus o samovraždu.

Obsah

9. Ako sa vyhnúť šikanovaniu a čo robiť?

- dieťa by sa malo vyhýbať nebezpečným miestam v škole, ale i vonku (chodby, šatne, toalety), nechodievať osamote, radšej by sa malo pridať aj ku neznámej skupinke, len aby neostalo samé, - dieťa by sa malo vyhýbať konfliktom (bitkám), riešiť veci slovne, nedať sa vyprovokovať, - dieťa by sa nemalo nechať zastrašovať, aj keď je provokatérov viacero, - pri vzniku nejakého konfliktu, by malo dieťa vyjadriť jasne a stručne svoj názor, hneď potom odísť a nezapájať sa do dlhšej a hlbšej rozpravy, - dieťa by si malo dôkladne vyberať priateľov, dávať pozor na to, s kým sa stýka a kamaráti, - dieťa by si malo nájsť priateľov s podobnými problémami ako má samo, - dieťa by malo o svojom probléme hovoriť s rodičmi, učiteľom alebo iným dospelým, ktorému dôveruje, - dieťa by si nemalo nechať ubližovať, malo by požiadať o pomoc (rodičov, učiteľov, psychológa, kamarátov a pod.), - dieťa by si malo uvedomiť, že podobné problémy má mnoho detí, že nie je s týmto problémom samé, - dieťa by si malo uvedomiť, že chyba nie je v ňom, ale v zlých vzťahoch v kolektíve, a že nie je zlé a podobné zaobchádzanie si nezaslúži, - dieťa by sa nemalo hanbiť za to, že je šikanované, - dieťa by si malo zaznamenať všetko, čo sa mu stalo, kedy sa mu to stalo, kde, kto mu ublížil a ako mu bolo ublížené, - ak k šikanovaniu dochádza v škole, dieťa by si malo nájsť dôveryhodnú osobu tam - napríklad učiteľku, výchovnú poradkyňu, ale i spolužiaka alebo spolužiačku, - pokiaľ má dieťa pocit, že nemá pri sebe žiadnu dôveryhodnú osobu, malo by zavolať do pedagogicko-psychologickej poradne alebo na niektorú linku dôvery.

Obsah

10. Úloha pedagóga

Učiteľ by mal žiakom vysvetliť, že nie je správne schvaľovať alebo súhlasiť s agresívnym správaním niektorých žiakov voči svojim spolužiakom alebo iným deťom. Že nie je v poriadku takéto správanie voči iným deťom zatajovať, nečinne sa prizerať a byť voči tomu ľahostajní. Pokiaľ vedia o takomto ponižovaní, pokiaľ niečo videli alebo boli svedkami takéhoto správania mali by to povedať dôveryhodnému človeku. Nie je to žiadne žalovanie ani hanba pomôcť druhým, práve naopak dokážu, že majú oveľa viac odvahy a sebavedomia, a dokážu, že vedia pomôcť aj iným a nenechajú sa sami tak ľahko šikanovať. Mlčaním by len nepriamo podporovali dané správanie.

Obsah

11. Čo robiť?

Dôležitým je zvyšovať spoločenské povedomie, práca s jednotlivcami, rovesníckymi skupinami, s rodičmi, s učiteľmi, so školou. Pri odstraňovaní šikany je vhodné vytvoriť pozitívne sociálne prostredie. Srdečnosť, priateľskosť, rešpekt, neagresívne a neautoritatívne riešenie problémov. Veľmi dôležitá je spolupráca a dôvera medzi dieťaťom, rodičom a školou. Je dôležité vysvetliť deťom, že určitá zvláštnosť u iného človeka nesmie viesť k jeho k šikanovaniu alebo agresivite. Je dôležité naučiť deti vážiť si nielen seba samých, ale i svoje okolie, byť tolerantnými voči druhým, akceptovať iné názory. Vhodnou hrou už pre deti v materských školách je ,,Čo by si robil, keby...“. Dieťa sa môže na rôzne situácie pripraviť a naučiť sa primerane ich riešiť. Zároveň rodič alebo učiteľ môže získať obraz a prehľad o tom, ako dieťa na jednotlivé situácie vie reagovať. Ako si vie pomôcť, ako sa vie brániť.

Obsah

12. Odhalenie

Šikanovanie sa dá ťažko odhaliť a rozpoznať. Dieťa nevie alebo nedokáže povedať, či už rodičom alebo učiteľovi, že má problémy a že sa trápi, respektíve, že ho niekto trápi. Často samo bráni dôkladnému vyšetreniu všetkých okolností šikanovania. Či už so strachu, že sa spôsob šikany môže zhoršiť a nátlak agresora (-ov) môže zosilnieť alebo sa bojí hanby. Môže byť stotožnené s názorom ,,nebonzovať“ alebo sa pridá ku skupinovej pseudomorálke. Obeť sa dokonca môže určitým spôsobom identifikovať s agresorom, mylne ho zo strachu obdivovať, považovať ho za silného a v snahe ubrániť sa šikanovaniu napodobňovať jeho správanie. Odhaleniu šikanovania bránia i svedkovia, ktorí takéto správanie vidia, ale neprezradia agresora, z obavy, aby sa sami nestali jeho obeťami. Sú istým spôsobom ovládaní kolektívnou pseudomorálkou, ktorá im bráni vypovedať, pretože by to považovali za žalovanie. Majú strach, že v prípade, že sa nepodvolia a neprispôsobia, budú sami šikanovaní. Šikanovanie sa ťažko odhaľuje aj kvôli faktu, že samotní agresori bývajú veľmi vynaliezaví a dokážu bez problémov klamať a podvádzať. Dokážu svoju obeť donútiť odvolať výpoveď, prípadne využijú i falošných svedkov. Nemajú pri tom často žiadne výčitky svedomia ani pocit viny za to, že ubližujú druhým a svoj zaslúžený trest považujú za krivdu. Dokážu veľmi presvedčivo so všetkými emóciami (napríklad plačom) povedať, že obeť ich vyprovokovala a oni vlastne nie sú za nič zodpovední. Preto sa veľmi často stáva, že obeť je považovaná za agresora a celé vyšetrovanie sa obráti proti nej. Šikanované dieťa môžeme rozpoznať podľa zmeneného správania a určitých skrytých signálov. Najčastejšie je takéto dieťa veľmi osamelé, nemá priateľov, pôsobí smutným dojmom, neisto, ustrašene alebo až plačlivo. Spolužiaci sa s ním nebavia, nechcú vedľa neho sedieť a hrať sa s ním. Prestávky trávi najradšej v blízkosti učiteľa, má neupravenú a rozhádzanú školskú tašku, stráca školské veci, peniaze a iné osobné veci. Desiaty buď rozdáva alebo na ne nemá vôbec chuť. Niekedy sa mu náhle môže zhoršiť i prospech. Na toaletu chodí cez vyučovaciu hodinu. Vyhýba sa škole i záujmovým krúžkom, vyhľadáva spoločnosť dospelých, dožaduje sa odprevádzania, i keď vie chodiť do školy alebo zo školy samo. Má odreniny, škrabance, ktoré nevie vysvetliť a ráno ho často pobolieva brucho a hlava. Tieto príznaky môže zachytiť učiteľ, ale i rodič. Ak učiteľ dané príznaky u niektorého žiaka spozoruje, mal by sa presvedčiť, či sa dané správanie u dieťaťa bude opakovať aj v najbližších dvoch - troch týždňoch. V prípade, že áno mal by kontaktovať výchovného poradcu, rodičov dieťaťa, porozprávať sa so samotným dieťaťom alebo jeho kamarátmi. Takisto pokiaľ rodič spozoruje určité zmeny v správaní svojho dieťaťa, mal by kontaktovať učiteľa. Dôležité je postupovať pri odhaľovaní šikanovania vždy veľmi citlivo, pomaly a opatrne. Nie je vhodné hneď na mieste chcieť zistiť všetko, čo sa deje, tiež nie je správne spovedať agresora spolu s obeťou či vypytovať sa na podrobnosti pred ostatnými deťmi. Rodičia i učitelia musia brať ohľad na obeť, ktorá okrem toho, že prežila určitú traumu, môže mať pocit viny, ktorý sa prejaví mlčaním, zapieraním alebo dokonca tvrdením, že agresor je ich priateľom. Obeť sa môže s agresorom identifikovať a stane sa na ňom závislá. Ďalej by rodičia a učitelia mali dať pozor na to, aby neverili tvrdeniam svedkov, ktorých ovplyvnil agresor. Je to síce veľmi obtiažne, ale takéto výpovede netreba brať príliš vážne. V prípade, že sa šikanovanie potvrdí, nie je správne ani vhodné šikanované dieťa automaticky premiestniť na inú školu alebo preradiť do inej triedy. Celá procedúra sa totiž začne odznova, len s novou obeťou. Šikanovaním je v konečnom štádiu postihnutá celá trieda alebo i škola a je dôležité odstrániť šikanovanie v celom jeho rozsahu, nie presunúť len obeť.

Obsah

13. Ako postupovať pri odhaľovaní šikanovania

Je nesmierne dôležité chrániť obeť a mať dostatok času na vyriešenie prípadu. Rozhovor s obeťou šikanovania by mal prebiehať v kludnej dôvernej atmosfére. Dieťa by malo byť citlivo povzbudzované a istené v tom, že je pod ochranou a nehrozí mu už žiadne nebezpečenstvo. Malo by najprv hovoriť samostatne, bez prerušovania všetko, čo ho trápi. Keď svoju výpoveď skončí, mal by sa učiteľ alebo iný dospelý, ktorý dieťa spovedá, začať pýtať na všetky podrobnosti. Dieťa môže celú situáciu opísať a vykresliť i písomne, pokiaľ mu to pôjde ľahšie, treba však i tu dávať pozor na falošné obvinenia. Pokiaľ má dieťa viditeľné zranenia, malo by byť vyšetrené lekárom, prípadne by mala byť upovedomená polícia. Vhodné je, aby sa učiteľ alebo rodič osamote postupne porozprával so všetkými spolužiakmi a deťmi. Je dôležité byť veľmi dôsledným a opatrným pri vypočúvaní detí. Učiteľ, rodič alebo iná dôveryhodná dospelá osoba, ktorá deti vypočúva, by si mala všetko dôkladne zapísať, zosumarizovať a vytypovať deti, o ktorých si myslí, že by ich svedectvá mohli byť hodnoverné. Následne po získaní dostatočných dôkazov o šikanovaní, ktoré skutočne dokážu agresora usvedčiť, je vhodné ho vypočuť a v prípade, že začne klamať a podvádzať, predložiť mu dané dôkazy. Treba však postupovať opatrne tak, aby nebol prezradený zdroj informácií. Pokiaľ však nie sú dostatočné dôkazy, treba sa zamerať na obeť týrania a urobiť všetko na jej ochranu. Agresora je tiež, rovnako ako obeť, vhodné nechať hovoriť spočiatku samostatne a potom mu klásť jasné a presné otázky. Agresora nie je správne odsudzovať, kým nie je prípad vyriešený a nie sú jasné všetky okolnosti a dokonca ani vtedy, keď už je jasná jeho vina. Mal by byť odsúdený čin a nie osobnosť. Učiteľ by sa mal individuálne porozprávať s rodičmi obete i agresora. Nie je vhodné spoločné stretnutie všetkých rodičov. Pre rodičov obete je spolupráca nepríjemná vzhľadom na to, že majú o svoje dieťa strach, je však dôležité presvedčiť ich o tom, že tým pomôžu i mnohým iným deťom. Rodičom agresora je vhodné zdôrazniť, že šikanovanie je možné kvalifikovať ako trestný čin (vydieranie, útlak, poškodzovanie cudzej veci, týranie, ublíženie na zdraví, lúpež, pokus o znásilnenie a pod.), pritom vôbec nezáleží na výške škody, aká dieťaťu vznikla, ale dôležitý je samotný úmysel ublížiť, spôsob násilia a samotné utrpenie dieťaťa. Je totiž pravdepodobné, že rodičia agresora nebudú učiteľovi veriť, že ich dieťa môže ubližovať iným. Po oboznámení rodičov agresora je vhodné dať im podpísať prehlásenie o informovaní o prebiehajúcom vyšetrovaní. Obvinení môžu byť i samotní rodičia za zanedbanie výchovy a ohrozenie mravnej výchovy, pokiaľ sami svojím konaním dopustia, aby sa ich dieťa túlalo, ponocovalo a asociálne sa správalo. Pri vyvodení trestu je dôležité byť dôsledným a trest i výchovné opatrenia, ktoré sú stanovené, musia byť dôsledne dodržané. Agresor môže byť potrestaný zníženou známkou zo správania, vylúčením zo školy až po oznámenie šikanovania polícií a umiestnením do výchovného ústavu. Pokiaľ má agresor určený trest, je vhodné oznámiť celej triede, ako bude potrestaný. Vo vážnych prípadoch je vhodné, aby toto oznámenie triede podal riaditeľ školy. Ak by obeti hrozilo nejaké ďalšie nebezpečenstvo, môže sa od tohto postupu upustiť. Pokiaľ je trest stanovený a vykonaný, mala by sa tým aféra skončiť a agresor, takisto ako obeť, by mal mať šancu odznova sa normálne zapojiť do kolektívu a nemal by byť vystavený posmeškom a výčitkám. Keďže šikanovaním je postihnutá celá trieda a možno i škola, je vhodné po vyriešení prípadu začať s prebudovávaním hodnôt, ktoré doteraz žiaci preferovali. Je potrebné naučiť žiakov demokracii a že dané správanie sa netoleruje a nesmie tolerovať. Je vhodné vytvoriť na škole atmosféru, kde sa proti šikanovaniu bude permanentne bojovať a teda takáto forma správania nie je na škole za žiadnych okolností akceptovaná. Vedenie školy môže pravidelne robiť anonymné dotazníkové prieskumy. Téma šikanovania sa takisto môže preniesť do vyučovacích predmetov (výtvarná výchova, slovenský jazyk, etika a pod.). Škola môže usporiadať rôzne súťaže a výstavy, ktorých ústrednou témou bude šikanovanie a jeho odstránenie.

Obsah

14. Rodičia šikanovaného dieťaťa

Pozorne by mali sledovať svoje dieťa, či neprišlo v jeho správaní k náhlym a viditeľným zmenám. Mali by venovať zvýšenú pozornosť znakom a prejavom, ktoré môžu naznačovať, že ich dieťa je šikanované. Napríklad chodí domov v špinavom oblečení, má zničené školské pomôcky, často si pýta peniaze na desiatu, chodí domov večne hladné (pretože desiatu mu pravidelne v škole agresor berie) a pod. V prípade, že má rodič podozrenie, že sa tak deje, a sám si nevie rady, čo robiť, môže zavolať na linku dôvery alebo môže navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu, kde mu poradia, ako by mal postupovať. Pokiaľ si je rodič istý, že jeho dieťa je obeťou šikanovania, mal by sa spýtať priamo jeho, či nemá nejaký problém, či ho niečo netrápi. Musí byť však veľmi opatrný a poskytnúť dieťaťu dostatok času a priestoru na vyjadrenie svojich pocitov a mal by dieťa ubezpečiť, že má jeho plnú dôveru. Mal by nechať dieťa rozprávať bez prerušovania a skákania do reči. V prípade, že dieťa nebude chcieť hneď hovoriť, mal by ho rodič najprv uistiť, že je v bezpečí, že už mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo, treba ho povzbudiť, aby hovorilo. Je potrebné dieťaťu vysvetliť, že šikanovanie je zlé a nesmie sa utajovať. Rodič však nesmie dieťa kritizovať, zosmiešňovať alebo obviňovať z toho, že si nechá ubližovať. Rodič si môže celý rozhovor s dieťaťom nahrať alebo si môže robiť poznámky, v prípade potreby dôkazov. Rodič by mal po rozhovore so svojím dieťaťom navštíviť školu a mal by šikanovanie oznámiť učiteľovi alebo priamo riaditeľovi školy a žiadať, aby sa prípad vyriešil. Predtým však, kým začne rodič riešiť situáciu so školou, mal by sa ubezpečiť, či samo dieťa neprovokuje svojím chovaním ostatné deti. Táto situácia je pre dieťa veľmi náročná a stresujúca, preto rodič by mal byť tým, ktorý pomôže dieťaťu touto zaťažkávajúcou životnou skúškou prejsť, zvládnuť ju a pomôže mu brániť sa. Pokiaľ dieťa má problém nájsť si nových priateľov, môže mu ich rodič pomôcť nájsť, napríklad tak, že pozve deti domov. Rodič by to však nemal urobiť iniciatívne sám od seba, ale po porade s dieťaťom.

Obsah

15. Zdroje

www.pulib.sk/elpub/FF/Dzuka3/37.pdf
www.displus.sk/sikana.htm 
www.ochranadeti.sk/sikanovanie.html 
http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/13306/?page=1 
www.infovek.sk/predmety/vporadenstvo/index.php?k=21 
http://kpppbb.svsbb.sk/material/ss/sikana/obsah.html 
www.minv.sk/krpztt/prevencia/23112005.htm 
http://www.linkadeti.sk/dospeli_ohrozenia.html#2 
www.linkadeti.sk/dospeli_sikanovanie.html 
http://www.casopiszdravie.sk/index.cfm?module=articles&page=ArticleShow&ArticleID=6743 
www.minedu.sk/RP/2006/2006_7_R.doc 
http://kpppbb.svsbb.sk/material/metmat/pdf/sikan.pdf

-brb-
Obsah

Šikanovanie

OBSAH: