Juraj Henisch

Juraj Henisch


Zapísali sa do dejín Bardejova

Život a dielo

 Medzi učencov pôvodcom zo Slovenska, ktorí už v období humanizmu obnovili 
prírodné a lekárske vedy svojimi dielami, patrí predovšetkým Juraj 
Henisch, ktorý sa narodil 24. apríla 1549 v Bardejove. Humanitné vzdelanie 
získal pravdepodobne vo svojom rodisku. Po úspešnom skončení školy odišiel 
na vyššie štúdium do zahraničia. 16. júna 1566 za zapísal ako poslucháč 
artistickej fakulty na univerzite vo Wittenbergu. 
 Juraj Henisch prejavil už vo Wittenbergu záujem okrem filológie a rétoriky 
aj o prírodné vedy a medicínu. V štúdiu pokračoval potom na lekárskej fakulte 
univerzity v Lipsku, kde roku 1572 uverejnil svoju prvú prácu s lekárskou 
tematikou Oratio de modo nutritionis in corpore humano (Správa o spôsobe výživy 
ľudského tela), v ktorej zhrnul vtedajšie bežné a platné predstavy o 
fyziologických procesoch v ľudskom tele. Hodnosť doktora medicíny získal 
však na univerzite v Bazileji, kde v krátkom časovom rozpätí, v rokoch 
1573 - 1575, vydal niekoľko obsiahlejších lekárskych a farmaceutických 
prác. Predovšetkým knihu Enchiridion medicinae (Príručka medicíny), v 
ktorej sa prevažne zaoberal liečivami, ktoré sa v jednoduchom stave alebo 
v zložitých preparátoch používali v liečebnej praxi. Liečivým bylinám - 
ako najosvedčenejším liečebným prostriedkom - venoval osobitnú prácu 
Neunnhündert Gedächtnisswürdige Geheimnis von Kreutern (Deväťsto 
tajomstiev o liečivých rastlinách, ktoré stoja za zmienku), ktorú napísal 
v nemčine, aby mohla slúžiť aj širšej verejnosti. Jeho zásluhou sa dostalo 
pretlmočenia do nemčiny dielu rímskeho učenca Sexta Platonia o liečivách 
živočíšneho pôvodu pod názvom Artzney Buch von Vöglen, wilden und zahmen 
Tieren (Liečivé prostriedky získané z vtákov, z divých a domácich 
zvierat). Jeho ďalšej prekladateľskej činnosti si zaslúži pozornosť v 
Bazileji vydaná kniha Artzbüchlein (Lekárska knižočka), v ktorej zhrnul 
vedomosti o domácom pestovaní a príprave liečivých byliniek podľa Antónia 
Mizalda. Nezvyčajne významnou mierou pre rozšírenie vtedajších poznatkov o 
pôvode chorôb a ich liečení prispel Henisch latinským prekladom diela 
gréckeho lekára Aretaia z Kappadokie, ktorý žil v 2. storočí n. l. v Ríme. 
Henisch ako prvý preložil toto obsiahle dielo do latinčiny a uverejnil ho 
spolu s gréckym textom pod názvom Aetiologia, semiotica et therapeutica 
morborum acutorum et diuturnorum (Etiológia, semiotika a terapia akútnych 
a chronických chorôb). Pre nás je dôležitá najmä skutočnosť, že širšej 
lekárskej verejnosti 17. storočia sa Aretaiosovo dielo dostalo do rúk v 
pretlmočení nášho krajana Juraja Henischa. 
 Lekárskou problematikou sa Henisch okrem prekladu citovaného diela už 
za svojho pobytu v Augsburgu viac nezaoberal. Zanechal dokonca aj lekárske 
povolanie. Po niekoľkoročnej činnosti v Bazileji, kde pôsobil priamo 
na lekárskej fakulte, sa z rodinných dôvodov presťahoval do Augsburgu, 
kde sa stal rektorom humanistickej školy a venoval sa potom výlučne 
pedagogickej činnosti a z jej okruhu vyplývajúcej tvorivej práci v oblasti 
prírodných vied. V tom čase odmietol aj ponuku svojho rodiska, aby sa vrátil 
a prijal miesto na tamojšej škole. Medzi svojimi záľubami uprednostňoval 
Henisch matematiku a hvezdárstvo. V niekoľkostránkovej práci Arithmetica 
perfecta et demonstrata (Aritmetika v teórii a v príkladoch) rozobral 
v siedmich častiach zákony aritmetiky. V ďalšej obsiahlej práci Commentarius 
in sphaeram procli diadochi (Pojednanie o následnosti hviezdnych sfér) sa 
zameral na podanie prehľadu poznatkov z astronómie. Henisch splatil daň aj 
módnej a výnostnenej astrológii. Vo svojej ďalšej knihe Practica zostavil 
na rok 1606 predpovede o vplyve hviezd na životné osudy. Z mnohých stránok 
je pozoruhodné dielo Juraja Henischa Epitome geographise veteris et novae 
(Výber z dávnej a súčasnej geografie). Popri učiteľskom povolaní prijal 
Henisch v Augsburgu ešte aj miesto inšpektora mestskej knižnice. Medzi jej 
bohatými fondmi, najmä dielami antických autorov, vedel sa plne uplatniť. 
Bol výborným znalcom klasických jazykov. Podľa vlastného systému zostavil 
podrobný katalóg kníh tejto bohatej knižnice. Po celý život húževnato 
pracoval. Do dôchodku odišiel až šesťdesiatosemročný. Zomrel v Augsburgu 
31. mája 1618. Juraj Henisch ako autor mnohorakých obsiahlych vedeckých 
prác na dobrej dobovej úrovni ako prekladateľ, aj napriek tomu, že celý 
tvorivý život prežil v cudzine, zaslúži si v plnej miere, aby sme ho 
zaradili medzi významných učencov, ktorí urobili česť svojej rodnej zemi.

Zdroj: Okresná knižnica v Bardejove - Personálna bibliografia 1989